I.
delím bunky na zdravé a choré
odďaľujem smrť
dýcham východný vzduch

prameňom všetkého si na počiatku
opri sa o svoju pýchu
podlamujú sa ti kolená

dám ti do hlasu smútok
odveký žiaľ že sme
dostatočne ďaleko od seba

zobudíš sa uprostred noci
azda sama
zelená lúka sa ponúkne dostratena

dvaja
odvážni prvolezci
dáme si všetko čo sami nemáme

kto je tu s nami?
okrem pocitu že vieme
klamať tak úžasne

domáci sú ďaleko
odo mňa sa nič nedozvedia
deň sa začne až ráno

hlas mi ťa našepkal
ohnivo vábivo vlhko vďačne
hĺbka sa zhupla do výšok

II.
už nás nič nezobudí
sen sa ešte len začal
ukážem ti cestu o akej sa ti ešte nesnilo

všetko čo vyhádžem je smeť
zem už je aj tak jedno smetisko
drahá

buď pri mne
keď ma nájdu
keď si po mňa prídu

e pericoloso sporgersi
vlak uháňa
vyzdvihni si ma v úschovni

alebo dýchaj
jedz a pi
ser proste na mňa

prichádzam až keď je neskoro
ty spíš
s nohami na vankúši

III.
možno som si to predstavoval
úplne ináč však doznie hudba
keď sa zahryzneš

moje plece je popálené
smrad sa šíri krajom
tvoje krajkované nohavičky schnú

balkón je ešte otvorený
sused už zíva
odskočím si na pivo

a predsa viem ešte nenávidieť
okovy na členkoch presne tak
ako ma naučila láska

ticho
akokoľvek presné a dôvtipné
mi zatemňuje mozog

IV.
už mlčím

  od dali dne 17.10.2012 12:52 · 3 Komentářů · 369x čteno ·